02 – 03/12/2021
V dňoch 2.12. až 3.12.2021 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú konferenciu pod názvom Kolos 2021. Netradičná bola organizačná forma. Aktuálne pandemické opatrenia nedovolili prezenčnú formu, účastníci komunikovali len elektronicky na platforme poskytnutej spoluorganizátorom – Prírodovedeckou fakultou UPJŠ Košice. Ďalšími spoluorganizátormi boli Slovenská astronomická spoločnosť, Slovenský zväz astronómov a Neinvestičný fond Teleskop. Konferencia sa konala ako súčasť riešenia projektu APVV-20-0148 „Od interagujúcich dvojhviezd ku exoplanétam“. Konferencie sa zúčastnilo 38 astronómov zo Slovenska, Poľska, Českej republiky a Ukrajiny, ktorí predniesli 28 odborných príspevkov. Už tieto počty možno považovať za úspech. Nijako výrazne nezaostávajú za bežnými ročníkmi v minulosti. Dá sa teda povedať, že sa podarilo usporiadať takmer plnohodnotnú konferenciu. „Takmer“ preto, lebo Kolos bol vždy vyhľadávaný práve pre ten ľudský rozmer, keď účastníci bývali tri dni prakticky v sústavnom kontakte zažívajúc okrem prednášok aj rôzne iné sociálne kontakty. Skromnou náhradou tejto spoločenskej stránky podujatia bola prezentácia publikácie „Kolosiáda – Ilustrovaný sprievodca históriou konferencií o premenných hviezdach 2004-2019“. Vihorlatská hvezdáreň ju pripravila k pätnástemu výročiu konferencie a bude rozoslaná aj v tlačenej forme pravidelným účastníkom.
Čo sa týka odborného programu, bol ako vždy rozdelený do 4 sekcií: Výsledky založené na pozorovaniach na Kolonickom sedle; Výskum premenných hviezd všeobecne; Iné astrofyzikálne oblasti; Astroturistika, vzdelávanie a parky tmavej oblohy. Okrem iného si pozorný poslucháč mohol urobiť prehľad čím sa v súčastnosti v jednotlivých zúčastnených inštitúciách zaoberajú. Tak napríklad Vihorlatská hvezdáreň sa zamerala na novy, ktoré v posledných dvoch rokoch hojne vybuchujú na severnej oblohe. Na Ústave fyziky Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach modelujú tesné dvojhviezdy s využitím strojového učenia. Zákrytovým dvojhviezdam sa venoval aj jeden príspevok autora z Užhorodskej národnej univerzity. Astronomický ústav SAV bol zastúpený jedným príspevkom, ktorý sa týkal medziplanetárnej hmoty, konkrétne jedným aktívnym Kentaurom. Na Masarykovej univerzite v Brne sa v poslednom čase venujú dvojitým zákrytovým systémom. Príspevky autoriek z Krymského astronomického observatória sa týkali trpasličích nov. Autori z Odesskej národnej morskej univerzity kriticky prehodnotili matematické metódy pri analýze fotometrických dát a aplikujú ich v praxi. Národná univerzita I.I. Mečnikova v Odesse – Astronomické observatórium je veľká inštitúcia so širokým záberom. Pre nás je zaujímavá orientácia na výskum aktívnych galaktických jadier, pretože Vihorlatská hvezdáreň sa doňho aktívne zapája spolu s Rádioastronomickým ústavom Akadémie vied Ukrajiny a Medzinárodným rádioastronomickým centrom vo Ventspilse. Astronómovia z Národnej univerzita I. Franka vo Ľvove vystúpili s príspevkami o výskume ionizovaného plynu v medzihviezdnom prostredí. Tiež sme sa dozvedeli o začiatkoch fotometrie premenných hviezd na ich zrekonštruovanom observatóriu. Na konferencii odznela aj správa o experimentoch, ktoré na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle realizuje Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a ktoré sa vo všeobecnosti venujú javom v zemskej atmosfére. Pre nás, implementátorov projektu Karpatská hviezdna dráha, bola zaujímavá správa o výskume svetelného znečistenia na Národnej technickej univerzite v Ternopoli. A tiež sme si s potešením prezreli obrázky z kompletne zrekonštruovaného komplexu planetária v Niepolomicach. Okrem akademických a univerzitných pracovísk majú vždy na Kolose priestor aj astronómovia amatéri. Aktívne s príspevkom tentoraz vystúpil len jeden – Doc. Vladimír Bahýľ zo Zvolenskej Slatiny o svojich pokusoch pozorovaní rotácie jadier komét.
Účastníci na záver jednomyseľne vyjadrili spokojnosť nad tým, že sa tento ročník Kolosu predsa len usporiadal. Súčasne však prechovávajú nádej na návrat k obvyklej – prezenčnej forme.
RNDr. Igor Kudzej, CsC.,